Drevokazných húb je hneď niekoľko skupín.
Podhubie drevokazných húb preniká do vnútra dreva, zároveň sa ale šíri aj na jeho povrchu, čím sa môže huba nielen rozširovať, ale aj rozmnožovať.
Povrchové podhubie môže mať podobu vatovitého povlaku, tenkých povrazcov či blanitého povlaku. Ak sú vhodné podmienky (optimálna teplota pre rozvoj húb je 22 - 25 ° C), podhubie sa rýchlo rozrastá a môže vytvárať plodnice. V nich vznikajú výtrusy, ktorými sa huby rozmnožujú. Výtrusy sa ľahko šíri vzduchom a nedajú sa rozpoznať inak, než len pod mikroskopom. Huby napadajú drevo skladované aj spracované a zabudované a rozkladajú jeho drevné bunky. Drevo potom stráca pevnosť a rozpadá sa. Aby sa mohli drevokazné huby uchytiť a rásť, potrebujú k tomu predovšetkým vlhkosť dreva, vhodnú teplotu a objem vzduchu v dreve. Súčasne potrebujú kyslejšie prostredie.
Najväčším postrachom je drevomorka. Najčastejšie sa s ňou stretávajú chalupári, ale jej výskyt je možný vo všetkých vlhkých miestnostiach. Táto huba rozkladá drevo ihličnatých i listnatých stromov. Rastie pri teplotách od 3 do 26 ° C a od vlhkosti dreva 18 - 20 %. Drevomorka sa veľmi rýchlo šíri. Rýchlosť jej rastu je až 10 mm za deň. Darí sa jej v pivniciach, pod podlahami, ale aj v strešných krovoch. Doslova sa zabýva vo vašom dome a vy si toho ani nevšimnete. Dřevomorce sa hovorí "hrdzavý mor". Má hnedastú farbu, šíri sa hrdzavými výtrusy. Na začiatku sa prejavuje pavučinovým povlakom na vlhkých stenách, ktoré pripomínajú pleseň. Tieto bielošedé povlaky sa potom rozrastajú do nepravidelných oválov hnedočervenej farby, plodníc s bielymi okrajmi, ktoré starobou šednú alebo žltnú a ktoré môžu dosahovať v priemere 25-30 cm. Pripomínajú vzhľadom choroša a ich výška môže byť až 3 cm.
Drevo sfarbujúce huby
Spravidla
napádajú
už
čerstvé
rezivo,
guľatinu
a
hlboko
prenikajú
do dreva,
čo spôsobuje
nežiadúce
farebné zmeny.
Drevo sfarbujúce
huby
síce
neznižujú
pevnosť
dreva,
môžu
však
skryť
iné, oveľa
nebezpečnejšie
druhy húb.
Drevo sfarbujúce
huby spotrebovávajú významnú
časť
zásob
imunitných
látok
vytvorenú
stromom.
Tým
znižujú
prirodzenú odolnosť
dreva proti
ďalšiemu
napadnutiu
dreva
drevokazným
hmyzom alebo
drevokaznými
hubami.